We use cookies - they help us provide you with a better online experience.
By using our website you accept that we may store and access cookies on your device.

Cesta za prvou medailou

14.4.2014 sa skončili šestnáste voľby trénera reprezentácie U-20. Víťazom sa stal manažér Dzejar (9015375), ktorý prakticky nemal vážneho protikandidáta a so ziskom 72 hlasov z celkových 119 jasne opanoval lavičku mladšej reprezentácie. Dzejarova kandidátska reč hlásala: "Hattrick je hra! Poďme sa hrať, mať dobrú náladu pri sledovaní SVK U20 a popri tom sa pokúsme dosiahnuť čo najlepší výsledok!" Ja som sa rozhodol položiť mu zopár otázok, ktoré by mali odkryť hlavne jeho myšlienkové pochody počas dvoch sezón, ktoré na lavičke reprezentácie strávil.

Zrejme si pamätáš na voľby, ktoré ťa dostali ku kormidlu. Spomínaš si na svoje prvé dojmy po zvolení?
Bolo to už dávno. Všetko si už nepamätám. Určite som si po zvolení vydýchol, že som svoju kandidatúru nepodával zbytočne a tiež viem, že som sa nevedel dočkať, kedy už konečne budem mať všetky práva spojené s funkciou trénera U20, aby som si to všetko vyskúšal.

Vedel si, čo je treba robiť od zvolenia po reset nálady alebo si si pýtal rady od niektorých bývalých trénerov?
V podstate som vedel, čo všetko musím pred resetom stihnúť. Mal som preštudovaný Unwritten manual, pohyboval som sa okolo U20 reprezentácie dlhší čas, a tak som sledoval, čo všetko robili moji predchodcovia a v akom čase. Samozrejme, niektoré veci som si radšej ešte prekonzultoval, hlavne s kiksom. Ten mi bol najmä na začiatku veľkým pomocníkom.

Nový cyklus MS sa zrejme začína celkom zhurta. Tréner je zvolený v pondelok, v piatok odohrá prvý priateľský zápas a o týždeň ho čaká ostrá premiéra. Skús nám priblížiť toto obdobie z pohľadu úplného zoznámenia sa s kádrom a výberu hráčov pred kvalifikáciou a pred MS. Musel si robiť ťažšie rozhodnutia v zmysle, že sa do zostavy nedostal naozaj kvalitný hráč kvôli zlej forme alebo zraneniu?
U mňa bola veľká výhoda, že som väčšinu hráčov poznal a komunikoval som ako headskaut s ich majiteľmi. Takže to prebiehalo asi tak, že v pondelok som bol zvolený. V utorok som dostal trénerské oprávnenia na HT a hneď ako mi Asseon pridelil trénerské práva aj na trackeri, som si začal prezerať a nahrávať do trackeru hráčov vo všetkých vekových kategóriách. V piatok bol síce prvý priateľský zápas, ale na ten som si vzhľadom na blížiacu sa kvalifikáciu vybral hráčov, ktorí mali nastúpiť až na prípadných MS, kvôli predchádzaniu zraneniam kľúčových hráčov. Pred začiatkom kvalifikácie som mal problém hlavne na brankárskom poste. V dlhšom časovom horizonte som mal k dispozícii síce dosť brankárov, ale postupne sa ich majitelia začali "rozhodovať" inak ako by potrebovala reprezentácia. A tak mi ostali dvaja brankári. Jedného, s ktorým som vôbec nerátal som musel ako záložný plán umiestniť ku Krupke na tréning SP v prípade, že by som musel po ňom siahnuť. Prvé kolá sme riskovali a odohrali len s jedným brankárom. Lebo ten druhý, ale skillovo najlepší, mal zlú formu. Kľúčoví obrancovia na začiatku kvalifikácie tiež nevychytali super formy. Bolo však dôležité, že SP taker si formu postrážil a k dispozícii boli aj CD aj WB v slušných formách. V zálohe problémy neboli. Formy sme načasovali dobre aj dvom krídlam a TDF z čoho sme ťažili v zápasoch pri tvorbe ratingov zálohy. Pred kvalifikáciou som tak okrem brankárov ťažké rozhodnutia robiť nemusel.

V kvalifikácii sme prehrali iba 2 zápasy. Prvý nešťastne v Senegale a druhý v Bosne. Vyčítal si si nejaké kroky, ktoré si v setupe pri týchto zápasoch urobil? Alebo to boli paradoxne úspešné zápasy, kde si našiel chyby?
Žiadny prehraný zápas nemôže byť úspešne odohraný. Zo zápasu so Senegalom som nemal dobrý pocit už pred jeho začiatkom. Už vo svojom prvom zápase Senegal namiešal zvláštnu zostavu. Nebál sa zariskovať, a tak som nevedel čo mám od neho čakať. Preto som postavil takú "všeobecnú" zostavu. Chcel som vyhrať zálohu, pokryť súperove útoky a mať dva priechodné útoky. Prvé dva ciele som síce splnil, ale tie útoky neboli až také priebojné ako som očakával. Súperovi padlo veľa šancí na kraje. Dve z nich premenil, stiahol sa do obrany a už bolo vymaľované. V tomto zápase som mal hrať ofenzívnejšie na úkor obrany, alebo zálohy. Druhý prehraný zápas bol podobný. Súperovi som v pohode pokryl útoky, ale tentokrát a asi aj jediný raz okrem zápasov, kde som hral protiútoky som prehral zálohu. To mi zobralo potenciálne útoky na jediný silný krajný útok. Po zápase som si vyčítal normal a povedal som si, že som mal hrať radšej PIC+CA. Aspoň by som si z Bosny priniesol lepšiu náladu. A keďže súperove útoky neboli až také silné, možno by som priviezol aj nejaké tie bodíky.

Kvalifikačnú skupinu sme opanovali so 7 bodovým náskokom. V druhej fáze MS na nás čakali Rumunsko, Anglicko a Švédsko. Aké si nám dával šance na postup?
Ten 7 bodový náskok je/bol relatívny. Dve kolá pred koncom to boli len 4 body a hrali sme so silnými súpermi. Potešil ma najmä predposledný zápas v skupine, kde sme s normálom prevýšili Bosnu hrajúcu s MOTSom. Vtedy som mal veľmi dobrý pocit nielen z výhry, potvrdenia postupu, ale aj z toho, že sme mali na kvalifikáciu naozaj dobrý výber hráčov, ktorých výkon gradoval práve na jej konci. Po rozlosovaní prvej fázy MS som si však povedal: "hmm, silná skupina! Žiaden slabý súper. Asi budem ďalší, čo nepostúpi ďalej ako z prvej fázy." Našťastie medzi týmto konštatovaním a prvým zápasom bola fáza prípravných zápasov a najmä dlhá cesta na dovolenku do Chorvátska. Počas cesty som si premyslel stratégiu Normal-CA-hocičo. Plán bol vyhrať, možno neprehrať v prvom zápase, v tom druhom skúsiť niečo urvať protiútokmi a v poslednom zápase podľa potreby.

V poslednom zápase proti Rumunsku nám stačila na spoločný postup remíza. Boli ste s manažérom Rumunska nejak dohodnutí?
Vôbec sme neboli dohodnutí. Rumuni už mali postup vo vrecku a o krk išlo nám. Dúfal som, že Rumun to nebude siliť do ofenzívneho rozostavenia a PICne si. Normálom som si postrážil aj zálohu a remíza bola len logickým vyústením našich setupov.

Nasledovali možno nepríjemne dlhé týždne prípravy a prišla tretia fáza. V skupine opäť Rumunsko, Maďarsko a Argentína. Zmenili sa nejak tvoje predpoklady po úspešnej predchádzajúcej fáze, keď si čakal, že budeš ďalší, čo nepostúpi ďalej ako z kvalifikácie? Mal si premyslený nejaký plán ako predtým?
Veru boli to dlhé štyri týždne počas ktorých nám formársky škriatok príliš nepomohol. V skupine boli dvaja favoriti. Rumunsko a Maďarsko. Cesta do ďalšej fázy viedla cez jedného z nich. Rozhodol som sa použiť rovnaký plán ako v druhej fáze MS. Normál-CA-hocičo. Znova to vyšlo a znamenalo postup.

Aj v tejto skupine sme sa dostali do situácie, že nám v poslednom zápase stačila na postup remíza. Aký máš názor na vyjadrenie jedného argentínskeho manažéra, že si posledný zápas pustil?
V tomto zápase nám dokonca stačilo o gól prehrať a mali sme zaručený postup. To príliš nevoňalo istému manažérovi, ktorý mi vyčítal, že som svojim prístupom pustil ďalej Maďarsko. V prvom rade mi išlo o dosiahnutie svojho cieľa. Tak ako som sa zastrájal už počas volieb, a to ísť krok za krokom tak ďaleko ako sa len bude dať. A z tohto hľadiska považujem svoje rozhodnutia pred rozhodujúcim zápasom proti Maďarsku za správne. Jeho názor, že som mal hrať ofenzívnejšie a dať na zápas maximálny počet hlavičkárov, teda sedem, pričom som ich mal v tíme menej ako náš južný sused na ihrisku a z toho bol jeden už nad 21 rokov, traja krídelníci, jeden útočník a dvaja obrancovia v slabej a nedostatočnej forme, to mu bolo šumafuk. Hlavne, aby som im pomohol. V tejto fáze však už musí hrať každý za seba.

Veľmi by ma zaujímali tvoje pocity pred štvrtou fázou. Čakali na nás Nórsko, Grécko a Chorvátsko. Čo si od toho očakával? Aké šance si nám dával na postup?
Pravdupovediac táto skupina mi prišla ako najľahšia zo všetkých troch, ktoré som absolvoval a veril som v postup. Avšak musím priznať, že nám k postupu pomohlo najmä šťastie zo zápasu s Chorvátskom, kde sme podľa mňa neboli lepší ako súper, ale sme mali viac šťastia.

Historické semifinále. Pamätáš si, koľko si mal v hlave alternatív zostavy a prístupu pred zápasom? Čo ťa nakoniec viedlo k protiútokom?
Pred zápasom som mal dve hlavné alternatívy: CA a v prípade úspechu ísť za zlatom, resp. MOTS a skúsiť zvíťaziť protiútokmi vo finále. Celý týždeň som bol rozhodnutý pre prvý variant. Pre mňa ostávala len jedna otázka, a to aké rozostavenie použiť. V piatok som však neodolal tlaku okolia a na poslednú chvíľku som sa zbavil defenzívneho trénera, nabral záložníka vo výbornej forme a nastavil 3-5-2 MOTS. Zostavu so striedaniami som ukladal v čase 19:43 a nejaké sekundy. Bohužiaľ mi ju nezobralo, aj keď za bežných okolností by malo, a tak som hral protiútoky s neutrálnym trénerom. Od začiatku som vedel, že som ako koza na špagáte, ktorá slúži ako návnada levovi, a čakal som na svoju "smrť". Strašne ma to mrzelo a mrzí dodnes, že som to takto prekombinoval a pomotal v takom dôležitom zápase.

Z druhej fázy sme postúpili so skóre 2:1 a 5 bodmi, z tretej so skóre 4:1 a 6 bodmi, potom si to dohnal úplne najďalej, keď sme v semifinálových skupinách v troch zápasoch mali skóre 1:0 a 5 bodov (pozn.: rovnakým spôsobom postúpilo z tejto skupiny aj Nórsko). Uvedomoval si si to? ako si to vnímal?
Súperi museli mať z nás riadne nervy! Nie a nie pretlačiť viac ako jeden gól do našej siete. Základom pre mňa bola silná záloha a obrana. V zápasoch, ktoré som chcel vyhrať som k tomu primiešal aj aspoň dva útoky, o ktorých som mal dojem, že majú šancu skórovať.

S Fínskom sme síce prehrali jednoznačne, ale priviezol si domov prvú medailu - bronzového lesku. Za odvedenú prácu ti patrí obrovská vďaka. Gratulujeme!
Ďakujem a verím, že si tento úspech čoskoro zopakujeme s medailou ešte vyššieho lesku.

Získal si historický bronz a rozhodol si sa skončiť na lavičke. Povedal si si, že je dobré skončiť na vrchole, alebo ťa k tomuto donútili iné okolnosti?
Posledné týždne, ktoré som na "lavičke" prežíval boli pre mňa psychicky veľmi náročné. Na jednej strane snaha o čo najlepší výsledok a na druhej strane príprava novej generácie pre nasledujúcu kvalifikáciu. Keďže ma v súkromnom živote čakali veľmi ťažké časy, reálne som zhodnotil svoje možnosti pre najbližšie obdobie a rozhodol som sa radšej nepokračovať. Ak by som si na poste trénera U20 nemal robiť svoju prácu naplno tak radšej ju prenechám tým, ktorý tak budú môcť robiť. Vo voľbách na post trénera U20 boli traja dobrí adepti a o budúcnosť U20 som sa vôbec nebál.


Rozhovor je na konci. Pre zaujímavosť, naša bilancia v súťažných zápasoch počas tohto obdobia je nasledovná. V kvalifikácii: 11-1-2 a skóre 37:9, na Majstrovstvách sveta v Belgicku: 4-4-2 so skóre 7:5. Dzejar odišiel do dôchodku iba z lavičky manažéra reprezentácie. Naďalej sa venuje skautovaniu hráčov a vychováva naše nasledujúce, možno ešte úspešnejšie generácie mladých hráčov.


Neváhajte rozbehnúť diskusiu pod článkom alebo vo vlákne (14914971.1), všetky vaše postrehy a otázky sú vítané.

2014-12-21 20:11:05, 1789 views

Link directly to this article (HT-ML, for the forum): [ArticleID=18509]

 
Server 070