Rozhovory s najstaršími - 2. časť

Najstarším užívateľom na Slovensku som položil 5 otázok. Tu sú ich odpovede.

1. Čo ťa na Hattricku dokázalo udržať tak dlhý čas?
2. Aký bol Hattrick na začiatku a ako ho vnímaš teraz?
3. Aké sú tvoje najväčšie úspechy?
4. Koľko času stráviš na Hattricku v dnešnej dobe a na čo sa sústredíš, keď si tu?
5. Čo sa v tvojom živote zmenilo za dobu, odkedy si sa registroval?

TWOPS (1513840)

Ahojte.

Zdraví Vás nejaký Pavel zo Zvolena, ktorý je vraj na HT už tak dlho, že aj on bol oslovený, aby napísal čo-to o tejto hre. O hre, bez ktorej si svoju existenciu nateraz možno nie nevie, ale určite nechce predstaviť.

Nepamätám si celkom presne, ako som na HT narazil. Zrejme len náhodou - preklikávaním rôznych linkov na rôznych stránkach. Pri tomto linku som spozornel, bol pre mňa na prvý pohľad veľmi zaujímavý. Možno preto, že som krátko predtým ukončil moje šesťročné pôsobenie v štruktúrach reálneho dedinského klubu (trikrát hádajte, v ktorom asi) a odvtedy mi ako keby niečo chýbalo. Futbalový tím. A ak nie reálny, tak aspoň virtuálny.

S veľkými očakávaniami som požiadal o tím. V tom čase pridelenie tímu nebolo záležitosťou niekoľkých minút ako dnes, ale niekoľkých dní. Každé ráno som posmutnel, keď som tím stále nemal. Po pár dňoch dokonca prišlo negatívne stanovisko a tím mi nepridelili. Nevzdal som sa a skúsil som to znova. S rovnakým výsledkom. Až potom mi napadlo, v čom môže byť pes zakopaný. Spolu so mnou totiž o tím požiadal aj vtedajší kolega, nazvime ho Braňo. A ako inak, obaja sme na vec išli z práce, teda z rovnakej IP. Vtedy som doma internet nemal, nuž som využil moment, kedy som bol u manželky v práci a skúsil som to odtiaľ. A vtedy to vyšlo. Písal sa rok 2004. Bol som práve rok ženatý, mal som 30 rokov a digitálna váha ešte ukazovala prvú číslicu inú ako jednotku.

Hneď na druhý deň som sa pochválil Braňovi, že mám tím. Bol som zaradený do ligy IV.11, štvorka bola vtedy najnižšou slovenskou ligovou úrovňou. O deň či dva neskôr mi oznámil vysmiaty Braňo, že už má tím aj on. A v tretej lige! Nuž čo, aspoň bude väčšia motivácia dostať sa do vyššej ligy. Lenže to nebolo také jednoduché. Do ligy som bol zaradený po treťom ligovom kole na miesto bota, ktorý dovtedy nezískal ani bod. Prvý súťažný duel som odohral doma proti manažérovi endy76 a jeho tímu FC 1908 Žilina (ten sa neskôr stal aj víťazom prvej ligy) a z remízy 1-1 som bol veru riadne rozladený. (19474267) Ani ďalších pár zápasov neskončilo mojou výhrou a postup do tretej ligy som tak musel o sezónu odložiť. Asi aj preto, že som pekných pár týždňov trénoval len kondíciu a nie nejaký rozumný skill.

Ako plynuli mesiace a roky, štúdium konferenčných vlákien a vždy nové a nové zápasy mi pomáhali v tom, aby som viac a viac prenikal do fungovania enginu. Odjakživa som sa snažil setupovať tak, aby som maximalizoval šancu na bod či body. Samozrejme nie za cenu MOTSu a samozrejme nie v úplne každom zápase. Tam, kde som reálnu šancu na úspech nevidel, som často hrával protiútoky spolu s PICom s cieľom aspoň prehrať čo najmenej. Práve setupotvorba je vec, ktorá ma na HT drží najviac. To hľadanie, ako vyžmýkať z vlastných hráčov čo najviac. To rozmýšľanie, či nechať zálohu 10,5 a útoky 11 alebo zálohu pustiť na 10, aby mohli byť útoky 12. To, či už v 9.ligovom kole nastal ten srpávny čas a na zápas vonku nevyrukovať s klasickými CAčkami, ale ísť do toho naplno.

Prvý väčší úspech tímu prišiel v decembri 2008, kedy som sa predral do semifinále Slovenského pohára. V tomto bláznivom zápase (204993966) som dvakrát viedol a dvakrát vyrovnal - na 4-4 v 89.minúte. Žiaľ, súper stihol dať ešte v riadnom čase šťastný piaty gól a finále mi ušlo.

Najväčší úspech tímu však prišiel až neskôr. Bolo to začiatkom roka 2013, presne 12.januára. To bol deň, kedy som sa víťazstvom v druhej lige dostal do barážového zápasu o prvú ligu. V ceste mi stál manažér ynvalid a jeho tím INDIANA HAWKS Top Member Club. Necítil som sa byť favoritom, ale aspoň vo vyrovnané meranie síl som veril. To sa aj do bodky naplnilo a po 90 minútach svietilo na ukazovateli skóre 1-1. Predĺženia barážových zápasov v tom čase nemuseli trvať celých 30 minút, mohli skončiť zlatým gólom. V to poobedie sme mali doma rodinnú oslavu. Tá bola po pár minútach predĺženia po premenenej penalte prerušená mojím euforickým výkrikom "GÓÓÓÓÓÓÓL" nasledovaným niekoľkokrát zopakovanou vetou "Som v prvej lige!". (410165189) Bolo by asi veľmi zaujímavé v tom momente nahliadnuť do myslí zúčastnených a všetko to spoznámkovať. I keď som tušil, že prvoligistom budem zrejme len na jednu sezónu, vôbec mi to v tej chvíli nevadilo. Skončil som v lige naozaj posledný, no s rovnakým počtom bodov ako siedmy i šiesty tím, takže si myslím, že hanbu som si v najvyššej súťaži rozhodne neurobil. Rád by som ešte spomenul, že som sa rozhodol každému hráčovi, čo bol súčasťou tímu v momente úspešnej baráže, dať aspoň 10-minútový priestor v jednom z domácich prvoligových zápasov, čo sa mi nakoniec aj podarilo splniť.

Od tej doby o mojom tíme príliš počuť nie je. Chvíľu sa motal v druhej lige, no väčšinu času až v tretej. Prešiel som aj obdobiami, kedy som mal chuť to zabaliť. Ale to zatiaľ nikdy netrvalo dlhšie ako 2-3 týždne. Dnes mám 43 rokov, už 14 rokov mám rovnakú "spolubývajúcu" (snáď mi manželka toto pomenovanie odpustí), takmer 12-ročnú dcéru, takmer 6-ročného syna, vlasov hádam viac bielych ako tmavých a digitálna váha už nechce ukazovať prvú číslicu inú ako jednotku. Okrem Braňa som na HT priviedol aj zopár ďalších "ovečiek" - nazvime ich Jano, Stano, Heňo, Martin, Peter a v neposlednom rade aj dcéru Eriku. Prví traja to už za tie roky vzdali, druhí traja ešte nie. Ešte dlho si budem pamätať, ako prvýkrát skončil s HT Jano. Zopár týždňov frflal, ako ho to celé nebaví a aká je to hlúposť takto strácať čas, až mi raz povedal - už som slobodný, zmenil som si heslo tak, že si ho nepamätám. A o pár dní
nato som ho stretol a vraví - už som písal gamemasterom, že som zabudol heslo a chcem sa vrátiť. Takže keď na Vás príde podobný stav ako na Jana, neriešte ho s horúcou hlavou. Skúste pár dní vychladnúť a o ďalšom bytí či nebytí sa rozhodujte až potom. Vari sa dá len tak hodiť za hlavu tím, ktorý je súčasťou Vášho života už toľko rokov?

Neviem, či sa ešte niekedy dostanem do prvej ligy alebo do semifinále pohára. Ale presne viem, o čo v sobotu poobede a v utorok večer určite nechcem prísť. O ten pocit, keď sa mi podarí nečakaným setupom prekaziť bodové plány súpera. Alebo o ten, keď nečakane vyhrám. Ale ani o ten, keď pre zmenu nečakane prehrám. Jednoducho o ten pocit, že je tu nový zápas, nová šanca na porazenie protivníka, nová šanca zakričať si "GÓÓÓÓÓÓÓL" alebo len nová šanca zanadávať si, čo to zase ten engine vyvádza a prečo zase mne. ;-)

TWOPS

Marvin_K (1585978)

1. Hlavne sutazivost a moj brat (pehha), ktory napriek tolkym rokom na HT je stale schopny o tejto hre putavo rozpravat a manazovat vdaka HTS Platinum tri teamy naraz. A bolo by mi tiez luto nebyt sucastou historie HT a rozpustit moj FKK.

2. Pre mna osobne bol v HT v minulosti viac o komunite a menej o hre samotnej. Na forach v kazdej lige to zilo, rozoberali sa HT zapasy, ratingy, reprezentacia, ale aj Liga majstrov atd. Bratislavska HT komunita sa stretavala pravidelne kazdu sobotu cez obed na futbale v telocvocni, potom sa islo posediet na kofolku/pivko a sledovali sa spolocne zapasy online na mobiloch. Teraz som mimo komunity, kedze priority su ine a casu je malo, tak neviem ako to “zije” teraz. Ale vsimol som si napr., ze uz par sezon som nevidel ziadny prispevok v lige ktoru hram, co je smutne.

3. Tych uspechov nebolo az tak vela, urcite nepatrim k najuspesnejsim manazerom na HT. Vzdy mi k vrcholu nieco (rozumej stastie) chybalo… Najvacsim uspechom je 4.miesto v 1.lige (sezona 26). V pohari bolo maximum 12.kolo (sezona 17). Obavam sa, ze tieto moje osobne mety asi uz neprekonam, kedze uspechom pre mna bude tuto sezonu s omladenym teamom zachranit IV.ligu :-).

4. Toho casu na HT travim urcite menej ako to bolo v minulosti, kedy som vedel pri HT sediet hodiny denne. Dnes to je tak max hodina-dve tyzdenne. Vzdy si pozriem vysledky, prebehnem si ocami najblizsieho supera, nastavim zostavu na ligu/friendly, pozriem trening, formu atd. Uz je to taka rutina. Snazim sa, ale hracov v teame obmienat kazde dve-tri sezony skoro nakomplet – dovodom su financie. To ma zatial stale najviac bavi – kupovat/predavat hracov, budovat team.

5. Na HT som zacinal v roku 2004. Odvtedy som stihol vsetko podstatne – ozenit sa, splodit dvoch synov, zasadit zopar stromov a aj postavit dom ;-), dva roky som si skusil zahrat HT z opacnej strane zemegule, co bol tiez celkom fun. Ked som zacinal mal som 24r.

BozskyKarol (1946624)

1. Kedysi najmä napätie počas HT-live. Momentálne nostalgia.:)

2. Myslím, že herne sa nejak radikálne nezmenil. Pamätám si, že kedysi veľmi aktívne žili ligové diskusie, ale v posledných rokoch sú tieto konferencie v ligách kde sa pohybujem úplne nečinné. To trochu ubralo na zábavnosti.

3. Výhra Slovenského pohára.

4. Bohužiaľ veľmi málo. Raz za týždeň rýchlo nastavím zostavu a pozriem výsledky.

5. Zmenilo sa toho veľa. Vtedy som chodil na strednú školu a mal som kopec voľného času, teraz mám firmu a málo voľného času. Ak mám byť úprimný asi to tu budem musieť čoskoro zabaliť. :)

*Nebral som to príliš vážne, ale Karol to už skutočne stihol zabaliť. Maj sa pekne, na HT odpočinku!

Disky (1946674)

1. Asi to bolo to ze to bol moj prvy online manazer ktory som zacal hrat a bolo nas viac kamosov ktory to mastili a aj ked som neskor skusal aj ine...uz ma to tak neoslovilo ako HT.

2. Na zaciatku to bolo ako som uz pisal hore ine...boli sme partia kamosov ktory sa denne stretavali a riesili rozne taktiky, machrovali akych maju hracov a co trenuju....teraz sa toho uz vela zmenilo...ci uz samotna hra ale aj komunita...ludi ktory to hrali pred 10-12 rokmi tu uz vela nenajdete :)

3. no moj najvecssi uspech nato ze to hrajem tak dlho nieje nic extra....finale slovenskeho pohara a 3 miesto v prvej lige....no kazdopadne snazim sa opat postupit do jednicky co by bolo uz 3 krat tak uvidime co nam dalsia buducnost prinesie ;)

4. zalezi ake je obdobie mojho teamu...samozrejme ked sa dari a vyhravam tak som tu casto a premyslam cez volny cas co sa da este zlepsit no su obdobia ked robim reset a to uz ma az tak nebavi pozerat sa kazdy den kolko bananov som dostal v poslednom zapase :D samozrejme vtedy ide len o trening a prachy....

5. ked som zacinal mal som 17 a chodil na strednu...neraz sa pamatam ze som v sobotu utekal do internetovej kaviarne aby som si pozrel zapas :D teraz mam 30,rodinu a syna...a sam seba sa obcas pytam ako je mozne ze ma to tu este bavi :D Ale ked musis tak musis ;)

Link directly to this article (HT-ML, for the forum): [ArticleID=20178]