Community » Hattrick Press

Stretávali sme sa v piatok

Written by -Raky-

Pri príležitosti 15. výročia Hattricku bola vyhlásená súťaž o najlepší článok - Hattrick Press Writing Contest. Toto je víťazný článok, ktorého autorom je Archicanciller (1335471). Dúfam, že sa vám bude páčiť.

Dlho som rozmýšľal nad tým, či mám napísať tento článok. Týka sa niečoho, čo je veľmi osobné a rozprávať o tom naozaj nie je ľahké. Napokon som sa rozhodol, že sa s Vami podelím o tento príbeh, no zmenil som skutočné mená a pár nepodstatných detailov.

Stretávali sme sa v piatok večer, v miestnosti, ktorú nám požičal Mestský úrad. Občas nás bolo okolo tridsať, no asi len desiati sme tam chodievali pravidelne. Francis a Leo, ktorí boli bratia, vždy priniesli veľký kufor plný hier a položili ho tak, aby si každý mohol vybrať. Časom sa táto "čierna skrinka" vďaka štedrosti ostatných naplnila množstvom stolových hier, rôznych figúrok a kartových balíčkov. Párkrát sa stalo, že niekto priniesol roleplay hru, no rýchlo sa musel podvoliť hluku, ktorý prichádzal od ostatných stolov a prejsť k inej hre.

Aj keď som so všetkými vychádzal naozaj dobre, k srdcu mi najviac prirástol Francis. Mali sme veľa spoločného a stali sa z nás priatelia. Obaja sme zbožňovali filmovú hudbu. Raz som ho našiel v miestnosti s úsmevom od ucha po ucho a s hlasno hrajúcou hudbou. Chcel, aby som uhádol, o akú pieseň ide. Hneď som povedal, že je to Returns a King (z filmu 300) a spolu sme začali spievať refrén, hoci sme nepoznali slová. Bol jedným z tých pokojných a trpezlivých ľudí, ktorí sa nikdy nenaštvali; skutočný protiklad voči mne - zvykol som reagovať naozaj prehnane, ak sa na mňa pri hre neusmialo šťastie.

Raz v noci, keď sme dohrali a zrátali body získané za budovanie hradov, ničenie nepriateľov a vytváranie plantáží v nejakej exotickej krajine, rozhodli sme sa dať si prestávku. Už boli viac ako 2 hodiny ráno a pri stole sme ostali štyria. Nemalo zmysel začínať novú hru, no nikto z nás ešte nechcel odísť. Vtom Francis povedal jeho bratovi:

- Už si nastavil zostavu? Ja som na to ešte nemal čas. Táto sezóna je naozaj veľmi náročná.

Počúval som ich rozhovor a dovtípil som sa, že sa rozprávajú o nejakej hre. No čo na tom? V našom svete boli hry takmer všetkým. Samozrejme, prejavil som záujem a Francis mi povedal, že ide o online športový simulátor, v ktorom hráš proti skutočným ľuďom. Vraj tam existuje až 11 líg a hranie si nevyžaduje veľa času - jeden dôležitý zápas za týždeň a k tomu tréning. Znelo to dobre. Nasledujúci deň som si na internete našiel stránku a požiadal o tím.

Trvalo takmer 2 mesiace, kým som ho dostal. Dovtedy som si prečítal takmer všetky inštrukcie a rady, takže som začal hrať Hattrick s množstvom myšlienok v mojej hlave. Piatkové večery tak už neboli len o stolových hrách. Vždy sme si našli čas aj na to, aby sme sa porozprávali o Hattricku.

Čas bežal a niektorí z pravidelných hráčov museli prestať chodiť na naše stretnutia kvôli štúdiu, práci alebo osobným dôvodom. Mestský úrad sa preto rozhodol, že nám už nebude poskytovať miestnosť. To bola smrteľná rana pre našu skupinu nočných hráčov. Chvíľu sme sa ešte stretávali, no postupne sme stratili kontakt.

Medzičasom som sa dostal do VIII. španielskej ligy na HT, kde som uviazol a stratil záujem o hru. Príliš som nechodil na konferenciu, a tak som nevedel, o čo prichádzam. V tom čase som odišiel na dovolenku a úplne som prestal hrať hru. Uplynul takmer rok, kým som tomu dal ďalšiu šancu. Tentokrát mi to vydržalo dlhšie, no znovu som uviazol a prihlasoval sa na HT len kvôli tomu, aby som nastavil zostavu. Takmer s nikým som sa nerozprával a ledva som ovládal základy hry. Keď som druhýkrát prišiel o tím, myslel som, že je to navždy.

***

Raz som išiel po ulici (tuším to bol október 2010), keď som zrazu začul svoje meno. Na druhej strane chodníka, vedľa autobusovej zastávky, som zbadal úplne neznámeho chlapíka, ktorý mi mával. Zaujali ma dve veci - jeho tvár mala neprirodzene bielu farbu a na hlave mal čiapku, ktorá mu vôbec nepasovala.

Bolo zjavné, že ma pozná, preto som sa vybral smerom k nemu, aby som zistil, o koho ide. Keď som bol už len pár metrov od neho, znovu sa mi prihovoril. Zrazu som spoznal jeho hlas. Bol to Francis! Ale jeho výzor tomu nenapovedal. Pamätal som si, že mal fúzy a bradu a nikdy som ho nevidel so šiltovkou. V tom momente som vyslovil slová, ktoré doteraz ľutujem a považujem ich za najhoršie, aké som kedy vyslovil:

- Nazdar, chlape! Ako to vyzeráš? Takmer som ťa nespoznal. A tá čiapka? Nebodaj sa z teba stal rapper?

Francis sa neprestal usmievať a dal si dole šiltovku. Zbadal som, že je úplne holohlavý. Úplne ma to prekvapilo a v momente som stíchol.

- No tak, Archi, netvár sa tak. Liečia ma chemoterapiou.

- Takže ty máš ... - Nemohol som zo seba dostať to slovo.

- Áno, ale zistili to včas. Naozaj, som v pohode. A radšej by som sa o tom nerozprával.

- Jasné, prepáč. Chápem to.

Cítil som sa zvláštne. Sčasti kvôli tomu, čo som mu povedal a sčasti preto, že som zrazu nevedel čo povedať. Ako vždy, Francis sa o to postaral. Začal rozprávať o nových hrách, ktoré objavil, o festivale filmovej hudby, ktorý sa konal neďaleko...povedal mi aj, že jeho brat odišiel z mesta. Napokon sme si spomenuli na naše spoločné piatkové večery a začali sme sa rozprávať o Hattricku. Vtom prišiel jeho autobus a Francis musel nastúpiť. Dohodli sme sa, že sa musíme znova stretnúť. Čo najskôr.

- Kúpil som si rozšírenie na hru, o ktorej som ti hovoril - o tej, v ktorej sa 10 hráčov stará o galaktické impérium. Ale aby sme si ju mohli zahrať, potrebujeme minimálne celý deň. - Miloval tento typ hier. Povedal som mu, že so mnou môže rátať a rozlúčili sme sa.

Ešte chvíľu som tam ostal a pozeral som sa na autobus.

O niekoľko mesiacov ho rakovina premohla.

Chvíľu mi trvalo, kým som sa vyrovnal s myšlienkou, že ho už nikdy neuvidím a nemohol som prestať myslieť na staré časy. Uvedomil som si, že čas beží veľmi rýchlo a ako málo si užívam milión maličkostí, ktoré stoja za to.

Niekoľko dní po jeho smrti som si kontroloval svoj e-mail a našiel som v ňom správu, po ktorej som takmer spadol zo stoličky. Prišla z Hattricku. Vraj by som mal začať znovu hrať. Hneď som si spomenul na Francisa, a hoci to znie smiešne, považoval som to za znamenie. Teraz už viem, že táto správa bola súčasťou veľkej e-mailovej kampane a bola to len zhoda náhod, že prišla práve v tom čase. V tej chvíli to však bolo ohromujúce.

Tak som sa rozhodol, že znovu začnem hrať Hattrick.

***

Odvtedy uplynul takmer rok a pol. Hru som začal brať trochu inak. Už som sa neorientoval len na nastavenie zostavy a kupovanie hráčov. Začal som chodiť na konferencie, vďaka ktorým som spoznal množstvo zaujímavých a skvelých ľudí. Stal som sa súčasťou pokusu odohrať čo najviac priateľských zápasov na jednom ihrisku, ktorý organizoval Ohcan a federácia Abuelos. Zúčastnil som sa aj projektu pre noviny NES. Ani sám neviem ako, ale stal som sa aj členom podporného tímu španielskej reprezentácie do 20 rokov, kde som znovu spoznal veľa skvelých manažérov, ale hlavne skvelých ľudí. Napokon som sa pridal do federácie X.21, ktorá je akousi svätyňou na španielskych konferenciách. Dosiahol som viacero úspechov aj zo športovej stránky, no tie sú pre mňa druhoradé.

Neviem, kam má Hattrick zavedie v nasledujúcich rokoch. Avšak, vždy si ho budem spájať s mojím kamarátom Francisom.

Archicanciller.

Originál článku - (15880)